Adam Čibenka Po stopách filmu „Balada o vtáčatkách a hadoch“ alebo anglicky „Ballad of Birds and Snakes“. Je to knižná adaptácia od Suzanne Collins, ktorá sa stala predohrou k jej populárnej trilógii „Hry o život“.
Film sa zameriava na postavu prezidenta Snowa – hlavného antagonistu Collinsinej bestseller-ovej trilógie – ako mladíka a sleduje jeho začiatky v tomto dystopickom svete a jeho vzťah k dianiu v Kapitole a ostatných krajoch.
Akokoľvek však chceme rozoberať tento dych berúci kúsok kinematografie, v mojom článku sa budem sústrediť na lokácie na ktorých sa rozhodli tento film natáčať a historický kontext týchto miest spojený so symbolikou diela. A cieľom bude presvedčiť vás, aby ste tieto miesta navštívili.
Na začiatok by som rád ešte poukázal na fakt, že celkový dojem, ktorý tento film má v divákovi vyvolať dojem sa nesie v slovách herečky Hunter Schafer, ktorá film opísala ako „futuristické retro“.
Pamätník Bitky národov
Začnime teda našu cestu s pamätníkom bitky národov. Nachádza sa v Lipsku, Nemecko, a pamätník Bitky národov (Völkerschlachtdenkmal po nemecky) patrí k najdôležitejším pamätníkom v Európe.
Slúži na pripomínanie Bitky národov v roku 1813, známej aj ako Bitka národov, ktorá bola významným konfliktom počas napoleonských vojen. Pamätník dosahuje výšku 91 metrov a ponúka panoramatický výhľad na okolitú oblasť. Obsahuje masívnu štruktúru so sochami a reliéfmi zobrazujúcimi scény z bitky.
Centrálnou postavou je socha archanjela Michala, symbolizujúca víťazstvo nemeckého ľudu nad Napoleonovými vojskami.
Vo filme sa s touto budovou stretávame pri volení detí do arény. Je to miesto kde sa konajú sa odohráva živý záznam volieb, ktoré majú pripomínať obyvateľom Panemu vojnu, ktorú vyhrali.
Tu môžeme sledovať paralel medzi historickým kontextom a naším beletrickým textom. A následne už je táto budova využitá len na diskusie dôležitých interpersonálnych konfliktov našej hlavnej postavy – Snowa.
Strausberger Platz
Naša ďalšia zastávka bude v Nemecku ale v inom meste, presnejšie na Strausberger Platz čo je námestie východnej časti Berlína, v obvode Friedrichshain. Má historický význam, pretože bola centrálnym bodom Východného Berlína počas existencie Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
Námestie je známe socialistickou architektúrou vrátane ikonického „Café Moskau“ a „Haus des Lehrers“ (Dom učiteľa). Tieto budovy sú príkladom architektonického štýlu prevládajúceho v NDR počas studenej vojny.
Toto miesto je úzko prepojené so svojim knižným/filmovým dvojčaťom lebo aj v tu sa toto námestie využíva ako centrálny bod tejto pred-svetom-uzatvorenej krajiny. Na špeciálne oslavy, pochody a predstavenia.
Olympijský štadión
Treťou zastávkou je Olympijský štadión (Olympiastadion) v Berlíne. Je to historický športový areál, ktorý nadobudol medzinárodnú slávu počas letných olympijských hier v roku 1936, ktoré sa konali v nacistickom Nemecku. Navrhol ho architekt Werner March a predstavuje klasický príklad nemeckej architektúry z tejto doby.
Štadión prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v raných 2000-tych rokoch a je teraz moderným viacúčelovým priestorom. Hostí rôzne športové udalosti, koncerty a kultúrne aktivity. Významnými črtami sú ikonická modrá dráha a impozantný Olympijský zvon.
Táto architektonická ikona z dôb nacistického Nemecka sa spája so svojou historickou predlohou len málo. Hlavným spojením by bolo, že táto hala bola postavená ako symbol Nemeckej moci a nepoddajnosti, ukážka sily a nadradenosti. A tak je reprezentovaná aj jej panemská verzia. Tu však neilustruje športovú halu ale akadémiu pre najbohatšie deti najvplyvnejších rodín tohto dystopického povojnového sveta. Plná propagandy a nenávisti pre ľudí, ktorí sú “menejhodní”.
Storočná hala
A naša posledná pamiatka je Storočná hala (Hala Stulecia) vo Wroclawi, Poľsko. Je to pamiatka UNESCO a architektonický skvost. Postavená bola v roku 1911 pri príležitosti stého výročia Bitky národov.
Navrhol ju architekt Max Berg a je známa svojím inovatívnym využitím železobetónu. Štruktúru charakterizuje veľká kúpa a symetrická koncepcia. Slúžila na rôzne účely od výstav po koncerty a športové udalosti.
Tieto pamätníky odrážajú rôzne aspekty európskej histórie a kultúry, ukazujúc architektonickú rozmanitosť a historickú dôležitosť.
Ak ste túto budovu možno na prvý pohľad nespoznali tak sa nebojte, na vašu obranu je vo svojej fiktívnej podobe predsa len z polovice zničená, rozpadnutá a zbombardovaná.
Je to aréna kde sa odohrávali 10-te hry, na ktoré sa celý film viaže. Vysvetlenie týchto digitálnych úprav nám poskytol samotný režisér filmu Francis Lawrence v nasledovnom videu.
Na rozdiel od predošlých celkom očividných spoločných čŕt, ktoré zdieľajú naše predošlé pamiatky a ich filmoví vzdialení príbuzní. Tu sa človek musí hrabať trochu viac v knižnej predlohe na pochopenie tejto voľby. V knihách je táto aréna opísaná ako “koloseum” a keď sa poriadne pozrieme na túto voľbu a vezmeme do úvahy, že je to skutočne storočná budova tak je svojej literárnej podobe naozaj blízka.
A s tým sa naša výprava po stopách tohto filmu končí. Ako vidíte je to hlboký príbeh, ktorý vie mnoho ponúknuť nielen z filozofickej stránky ale aj historickej a geografickej.
